Bonifác

od Ivan Vičar

Krátky popis: Ivan Vičar Bonifác Podivuhodné príbehy lesného škriatka Aj vás sa deti neustále pýtajú „PREČO?“ Viete, kde môžete na otázky – PREČO majú slony také velké uši, prečo hady nemajú nohy, ako to že stonožky majú tak veľa nôh a my len dve, prečo medvede prespia celú zimu, kam sa na jeseň sťahujú spevavé vtáčiky – i mnohé ďalšie, nájsť odpovede? V 23 rozprávkach knihy o lesnom škriatkovi Bonifácovi. Slovensko je ďalšou krajinou, kam tento čarovný škriatok s červenou čiapočkou práve prichádza. Dlhý popis: Ivan Vičar Bonifác Podivuhodné príbehy lesného škriatka Počuli ste už o škriatkovi Bonifácovi? Lesný škriatok Bonifác je vlastne malinký mužíček. Keby ste ho stretli v lese, ani by ste si ho nevšimli. Nie je oveľa väčší ako vrabec, navyše je ešte zelený a niekedy aj hnedý alebo žltý, v lese alebo na lúke sa stratí ako nič. Lenže o čo je menší, o to je, namojveru, silnejší! V lese, na poli či na čistinke nie je nik, kto by mal väčšiu moc a silu jako on. Moc a silu má ukrytú vo svojej špicatej čiapočke, ktorú zdedil po kúzelnom pradedkovi čarodejníkovi. Keď napríklad povie - nech tá studnička vyschne – a stiahne si čiapočku, stane sa. Studnička sa stratí, akoby v nej nikdy nebola voda. Zväčša pomáha, kde môže, je to dobráčisko. Ale ak má zlú náladu, alebo ak ho niekto nahnevá , ó, je zle - nedobre. Preto sa ho všetci boja a dávajú si dobrý pozor, aby si ho nerozhnevali. Niekedy býva trošku zlomyseľný a vystrája huncútstva len tak, pre zábavu. Určite to poznáte, keď ste trebárs v lese na prechádzke. Sadnete si pohodlne do tieňa borovice, odpočívate a zrazu vám spadne na hlavu šiška ako dom! Bác! To bol úder! Vyskočíte na rovné nohy a rozhliadate sa, čo to je, odkiaľ to prišlo, ale nikde ani vtáčika-letáčika. To bol škriatok Bonifác Áno, áno, občas je to riadny samopašník. V 23 príbehoch z jeho života sa dozviete, čo všetko urobil a spôsobil, keď ho lesné zvieratká naozaj veľmi, ale veľmi nahnevali. O autorovi knihy Keď som bol malý, často som sa dospelých vypytoval, no prosto napadalo mi samé PREČO. Dospeláci len krčili plecami a hovorili, že jednoducho to tak je a hotovo. Potom som na to zabudol. Roky bežali a zas bežali a stal sa so mňa starý otec. A všetci starí otcovia vedia jako to je. Večer, keď sa má ísť spať, zbehne sa okolo vás drobizg a dožaduje sa: „Dedko rozprávaj.“ Tak som rozprával, a rozprával až som vyrozprával všetky rozprávky. Čo teraz, hovorím si, zajtra budú chcieť nejakú rozprávku a ja v batôžku nijakú nemám. V tú noc som spal veľmi zle, verte mi. Prevracal som sa z boha na bok a stále rozmýšľal, čo mám robiť. Nakoniec som predsa len zaspal. V sne sa mi zjavil maličký človiečik, sotva väčší ako krabička od zápaliek a hovorí mi: „ Som lesný škriatok Bonifác. Vidím, vidím, že sa trápiš. Keby išlo o teba, nechal by som to tak, ale keďže ide o deti, pomôžem ti. Každú noc ti vyrozprávam jednu príhodu z môjho života a ty ju potom porozprávaš deťom., čo na to povieš? Potešil som sa. Škriatok svoj sľub dodržal a rozprával mi noc čo noc svoje príbehy. Porozprával som ich svojim vnúčatkám a napísal ich do knižky, aby ste sa o nich mohli dozvedieť aj vy. Prajem zábavné čítanie. Ivo Fencl, český spisovateľ o autorovi napísal: Aj tradiční hrdinovia idú s dobou. Tak ako nám autor kresieb Palme pripomína Borna, tak nám autor rozprávok Ivan Vičar pripomína svojimi rozprávkami predovšetkým Miloša Macourka. Je skoro nemožné v knihe rozprávok o čarovnom škriatkovi Bonifácovi nepochybovať, či sa pod autorovým menom v skutečnosti neskrývá skôr ten „veľký rozprávač“ Tárajosaurus z poviedky Ka. Skoro by som veril, že áno.