Fýzo a ATÓMY
✨ Vlastná kniha Fýzo a ATÓMY

Fýzo a ATÓMY

Autor: Martin

📄 Formát: PDF + EPUB + tlačená verzia
7.00 €
📚 Tlačená verzia

Profesionálne tlačená a viazaná kniha doručená na vašu adresu.

Celková cena:

PDF a EPUB zaslané ihneď po platbe

Tlač + spinková väzba + doručenie

Tlač + lepená väzba + doručenie

Tlač + viazaná väzba + doručenie

📦 Doprava zadarmo pri objednávke iba vlastnej knihy

Bezpečná platba kartou cez Stripe  ·  PDF a EPUB zaslané automaticky po zaplatení

Náhľad stránok

Prelistujte si celú knihu  ·  po kúpe dostanete plné PDF bez vodoznaku

Fýzo a ATÓMY
Fýzo a ATÓMY
Pre deti, ktoré majú radi fyziku
Z čoho je voda, kameň aj tvoje telo? Z drobných stavebných častíc, ktoré nazývame atómy. Z nich sú zložené bežné predmety aj živé organizmy. Hoci ich nevidíš, sú všade okolo teba. Prekvapí ťa, že aj vzduch, ktorý cítiš pri fúkaní na dlaň, obsahuje atómy. Fýzo ti pomôže preskúmať, ako z nich vznikajú rozličné látky.
1
Aký malý je atóm? Taký malý, že ho bežným mikroskopom neuvidíš. Cez hrúbku jedného vlasu by sa vedľa seba zmestili státisíce atómov. Ich veľkosť sa trochu líši podľa druhu. Vedci skúmajú jednotlivé atómy špeciálnymi prístrojmi. Farebné guľôčky na obrázkoch sú iba modely, ktoré nám pomáhajú predstaviť si ich.
2
Čo je vo vnútri atómu? V strede má malé jadro a okolo neho sa nachádzajú elektróny. Oblasť, kde sa elektróny vyskytujú, voláme elektrónový obal. Ak by bol celý atóm veľký ako futbalový štadión, jadro by bolo približne ako zrnko uprostred ihriska. Elektróny však neobiehajú po pevných dráhach ako planéty.
3
Z čoho sa skladá jadro? Z protónov a zvyčajne aj neutrónov. Tieto častice sú tesne pri sebe v strede atómu. Jednu výnimku nájdeme pri najbežnejšom vodíku: jeho jadro tvorí jediný protón a nemá nijaký neutrón. Atómy teda nemajú všetky rovnaké jadrá.
4
Prečo sa elektróny držia pri jadre? Priťahuje ich jeho kladný elektrický náboj. Protóny majú kladný náboj a elektróny záporný. Opačné náboje sa priťahujú, rovnaké sa odpudzujú. Hoci je elektrón oveľa ľahší než protón, ich náboje sú rovnako veľké, iba opačné. Pri rovnakom počte protónov a elektrónov je atóm elektricky neutrálny.
5
Čo znamená, že neutrón je neutrálny? Znamená to, že nemá elektrický náboj: ani kladný, ani záporný. Napriek tomu je dôležitou súčasťou väčšiny jadier. Neutrón je dokonca o trošku ťažší než protón. Nulový náboj teda vôbec neznamená nulovú hmotnosť.
6
Sú všetky atómy rovnaké? Nie, patria k rôznym chemickým prvkom. O tom, ktorý prvok atóm tvorí, rozhoduje počet protónov v jadre. Vodík má jeden, uhlík šesť a kyslík osem. Diamant aj tuha v ceruzke obsahujú uhlík. Rozdielne usporiadanie jeho atómov pomáha vysvetliť, prečo sa tieto materiály tak líšia.
7
Ako sa dá vyznať vo všetkých prvkoch? Pomáha periodická tabuľka. Každý prvok má vlastné políčko, značku a číslo podľa počtu protónov. Prvky v rovnakom stĺpci majú často podobné vlastnosti. Dnes poznáme 118 potvrdených prvkov. Niektoré sa v prírode bežne nevyskytujú a vedci ich vytvárajú v laboratóriách.
8
Čo vznikne, keď sa atómy spoja? Môžu vytvoriť molekulu, skupinu atómov spojených chemickými väzbami. Molekula vody obsahuje dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka. Aj najmenšia kvapka vody obsahuje obrovské množstvo takýchto molekúl. Jednotlivá molekula však nemá tvar kvapky: jej tri atómy sú usporiadané do ohnutého tvaru.
9
Majú všetky molekuly rovnaký počet atómov? Nie, niektoré majú iba dva, iné desiatky či oveľa viac. Molekulu kyslíka, ktorý dýchame, tvoria dva atómy kyslíka. Voda má tri atómy v molekule, takže aj ona patrí medzi jednoduché molekuly. Jedna molekula bežného cukru obsahuje až 45 atómov.
10
Drží všetko v látkach rovnako pevne? Nie, medzi časticami pôsobia rôzne silné príťažlivé sily. V grafite, ktorý je súčasťou tuhy v ceruzke, tvoria atómy uhlíka vrstvy. Vo vrstve ich spájajú pevné väzby, ale susedné vrstvy držia spolu slabšie. Preto sa môžu oddeľovať a zanechávať sivú stopu na papieri.
11
Čo robia častice, keď látku zohrejeme? Pri ohrievaní bez zmeny skupenstva sa priemerne pohybujú rýchlejšie. V plyne lietajú, v pevnej látke viac kmitajú okolo svojich miest. Kovové viečko sa pri zohriatí trochu roztiahne. Nezväčšia sa pritom samotné atómy: zväčšia sa najmä priemerné vzdialenosti medzi nimi.
12
Ako môže dvojicu atómov spojiť elektrón? Pri kovalentnej väzbe atómy zdieľajú elektróny. Tie sa vyskytujú v priestore pri oboch jadrách a pomáhajú ich držať spolu. Takéto väzby spájajú aj atómy vo vode. V diamante vytvárajú rozsiahlu sieť: každý uhlíkový atóm vo vnútri kryštálu je spojený so štyrmi susedmi.
13
Čo sa stane, keď atóm odovzdá elektrón? Vznikne z neho kladne nabitá častica, ión. Atóm, ktorý elektrón prijme, sa stane záporne nabitým iónom. Opačné náboje sa priťahujú: tak vzniká iónová väzba. Kuchynskú soľ tvorí pravidelná sieť iónov sodíka a chloridu, nie samostatné dvojice molekúl soli.
14
Prečo kameň drží svoj tvar? Jeho častice sú pevne spojené a nemôžu sa voľne presúvať ako v kvapaline. V pevných látkach však nie sú úplne nehybné: kmitajú okolo svojich miest. Aj atómy kovovej lyžice sa teda pohybujú, hoci lyžica pokojne leží na stole. Tento pohyb voľným okom nevidíš.
15
Prečo sa voda prispôsobí poháru? Jej molekuly sú blízko seba, ale môžu sa popri sebe presúvať. Preto kvapalina tečie a preberá tvar nádoby. Tekuté však nemusia byť iba látky podobné vode. Ortuť je kov, ktorý je pri bežnej izbovej teplote kvapalný. Je jedovatá, preto nepatrí do detských pokusov.
16
Prečo sa dá vzduch stlačiť? Medzi jeho časticami sú oveľa väčšie medzery než v kvapalinách a pevných látkach. Pri stláčaní sa tieto medzery zmenšujú. Častice plynu sa pohybujú a narážajú do stien nádoby. Hélium v balóniku pritom tvorí plyn z jednotlivých atómov, nie z molekúl.
17
Čo sa deje pri chemickej reakcii? Atómy sa preskupujú: niektoré väzby zanikajú a iné vznikajú. Tak môžu vzniknúť nové látky. Keď sa zmieša ocot s jedlou sódou, tvoria sa bubliny oxidu uhličitého. Nie je to varenie. Plyn vzniká chemickou reakciou aj bez ohrievania.
18
Prečo sa na železe tvorí hrdza? Železo reaguje s kyslíkom za prítomnosti vody a vznikajú nové látky tvoriace hrdzu. Jej drsná hnedočervená vrstva sa líši od pôvodného kovu. Ak sa všetka hrdza zachová, zhrdzavený kus môže vážiť viac než predtým: pribudli k nemu atómy z okolia.
19
Môžu atómy pri chemickej reakcii zmiznúť? Nie, iba sa usporiadajú inak. Ak spočítame atómy každého prvku pred reakciou a po nej, počty zostanú rovnaké. Aj pri horení sviečky sa jej atómy nestratia: mnohé odchádzajú v plynoch. Keď zachytíme všetky látky, celková hmotnosť pred reakciou a po nej bude rovnaká.
20
detskeknihy.eu

Listujte ťahaním rohu strany alebo tlačidlami.

Používame cookies

Niektoré cookies sú nevyhnutné pre fungovanie webu. Ďalšie (analytické, marketingové) nám pomáhajú zlepšovať služby a zobrazovať relevantné reklamy — ale len s vaším súhlasom. Viac informácií.

Nevyhnutné cookies

Relácia, košík, prihlásenie, CSRF ochrana. Vždy aktívne.

Vždy zapnuté

Analytické cookies

Google Analytics — anonymizované štatistiky návštevnosti (GA4).

Marketingové cookies

Google Ads, remarketing — personalizovaná reklama.