Nášmu tatovi preplo

od Dana Hlavatá

Sestry Lujza a Dorotka by niekedy svojich prehnane starostlivých rodičov, ktorí neustále do všetkého strkajú nos a nedajú im dýchať, najradšej poslali na opustený ostrov. Kto by sa však o ne staral? Kto by ich kŕmil, chystal im desiatu, pral im, nakupoval oblečenie a kontroloval úlohy do školy? Ani vo sne by im nenapadlo, že sa im ich predstava naplní. Teda len na päťdesiat percent. Mamina odchádza na dlhší čas a o dve sestry sa stará ocko. Aby si to uľahčil, lebo ako sám vraví, má roboty do zbláznenia, hodí ich na krk starým rodičom. S tými je zábava, nie sú takí precitlivení ako rodičia. O tom sú presvedčené len do okamihu, kedy začnú špicľovať a podozrievať svojho otca. Bodaj by nie, keď zistia, že sa stretáva s niekým, kto nosí sukňu. Od strachu, zlosti a obáv sestry vystrájajú, ako sa vraví, psie kúsky. Že sú plné humorných situácií, o tom naozaj nemusíte pochybovať.